Najčastejšie choroby mačiek (infekčné, vírusové, neurologické, kožné): svrab, toxoplazmóza či chrípka?

Ak by sme sa chceli na jednotlivé mačacie choroby pozrieť naozaj dôkladne, každej z nich by sme museli venovať minimálne 1 rozsiahly článok. V tom našom sa zameriame len na to najdôležitejšie, teda na hlavné a najčastejšie príznaky, diagnostiku, liečbu a prevenciu. Prezradíme vám tiež, ktoré ochorenia sa prenášajú medzi mačkami, ktoré sú nebezpečné pre iné domáce zvieratá a ktorými sa môžete, teoreticky, nakaziť vy.

Prečo mačky ochorejú, ako sa to prejavuje a kedy navštíviť veterinára

Pred tým, než sa dostaneme ku konkrétnym mačacím chorobám, sa na ne pozrieme komplexne. Hlavným spúšťačom väčšiny mačacích ochorení je stres. Tieto zvieratá sú naň extrémne náchylné. Aj obyčajný prevoz na veterinu, ak na to mačka nie je zvyknutá, u nej môže oslabiť imunitu a následne odštartovať akékoľvek ochorenie. Najdôležitejšou prevenciou je teda chov v pokojnom prostredí bez stresujúcich elementov. Aby ste mohli dosiahnuť tento stav, je potrebné mačke porozumieť, chápať jej potreby a nejsť proti jej prirodzenosti.

Každá choroba má svoje špecifické prejavy. U mačiek si však to, že niečo nie je v poriadku, môžete všimnúť už v predstihu, a to na základe ich správania. Aj tá najmenšia zmena, ako je močenie mimo záchod, iný výraz tváre, zmena zvykov (napr. mačka sedáva na okne a zrazu naň nevylezie celý deň) či konzumácia menšieho množstva potravy, môže naznačovať, že vaša zvieracia ratolesť je chorá.

Takmer všetky choroby majú u mačiek veľmi rýchly priebeh. Preto by ste nemali podceňovať ani tie najmenšie zmeny v správaní či príznaky na oko nevinného ochorenia (napr. zachrípnutie či zvracanie u mačky) a čo najskôr navštíviť veterinárneho lekára.

Najčastejšie neinfekčné ochorenia mačiek

U mačiek sa stretávame najmä s chorobami žalúdka, čriev, obličiek, pečene a močových ciest/mechúra. Niektoré z nich spúšťajú parazity, baktérie, plesne a vírusy, iné sú dôsledkom nesprávnej životosprávy, genetiky, úrazov či otráv. Druhá spomínaná skupina ochorení nie je infekčná – nákazlivá pre ostatné mačky, iné domáce zvieratá ani ľudí.

Pomerne častými sú nádorové ochorenia, a to hlavne u nekastrovaných samíc a samcov (rakovina maternice, vaječníkov, mliečnych žliaz, semenníkov). Biele, resp. svetlé mačky a tiež niektoré trikolórky chované v exteriéri sú zas náchylné na rakovinu kože. U mačiek nie sú vylúčené ani kardiovaskulárne či autoimunitné ochorenia, napr. diabetes, hormonálne poruchy, poruchy pohybového aparátu a neurologické ochorenia.

Typickou neurologickou chorobou mačiek je neurologická forma FIP, ktorá je poloinfekčná. Ďalej ide o epilepsiu a ataxiu (poruchy koordinácie), ktorá je však spravidla iba prejavom alebo dôsledkom iného ochorenia, napr. prekonania panleukopénie u matky počas gravidity alebo samotného mačaťa v rannom veku.

Ataxiu spôsobuje aj zápal miechy, nádory/cysty na mieche, môže sa objaviť pri diabete, poranení uší či iných úrazoch. Neurologické príznaky sú typické tiež pri zraneniach miechy, chrbtice alebo mozgu a otravách. Diagnostika býva náročná, keďže je potrebné zohľadniť množstvo faktorov. Jedným z jasných prejavov, že má mačka neurologický problém, ktorý viete odsledovať aj sami, sú zrenice nereagujúce na podnety (svetlo/tma).

Najčastejšie infekčné choroby mačiek

U mačiek sa vyskytuje celý rad infekčných, teda nákazlivých, chorôb. Z tohto dôvodu je enormne dôležité, aby ste pri osvojení túlavej mačky z ulice dodržali karanténu (ak už mačky máte). Tá by mala trvať minimálne 14, ideálne až 28 dní. Dobrou správou je, že len máloktoré z infekčným ochorení sú prenosné na človeka, psa či iné domáce zvieratá. K najrozšírenejším infekčným chorobám mačiek patrí panleukopénia, mačací herpes, calici a korona vírus, s ktorým úzko súvisí FIP (infekčná peritonitída), FIV, FeLV, baktérie a parazity.

1. Panleukopénia

Panleukopénia (FPV), hovorovo mačací mor, je vysoko-infekčné vírusové ochorenie mačiek s vysokou mierou úmrtnosti, najmä u neočkovaných mačiat. K príznakom panleukopénie patrí zvracanie a hnačky, často s prímesou krvi. Ochorenie má agresívny a rýchly priebeh, liečbu je preto potrebné začať čo najskôr. Jedinou a najúčinnejšou prevenciou je očkovanie mačiat vo vhodnom veku a následné preočkovávanie počas celého života zvieraťa.

2. Mačacia chrípka alebo infekčné choroby očí u mačiek

Mačacia chrípka nie je konkrétna choroba. Tento názov sa používa na označenie akéhokoľvek stavu, ktorý príznakmi pripomína chrípku či virózu (hnisavé oči u mačky, soplenie, výtok z očí, zachrípnutá mačka atď.). Všetky vymenované problémy spôsobujú vírusové choroby mačiek, konkrétne mačací herpes a calici vírus, a baktérie, napr. Chlamydophila felis alebo Bordetella bronchiseptica.

Liečba mačacej chrípky spočíva v užívaní celkových a lokálnych antibiotík (očné a nosové kvapky), pravidelnom čistení očí a nosa (napr. bórovou vodou či Veterinolom) a podpore imunity. Ak príznaky neodznejú do 3 – 4 dní od nasadenia antibiotík, je vhodné zrealizovať stery na virologické a bakteriologické vyšetrenie vrátane stanovenia citlivosti patogénov na antibiotiká.

Choroby očí u mačiek sú akousi „podkapitolou“ mačacej chrípky. Najčastejšie ich spôsobuje spomínaný herpes vírus, ktorý je nebezpečný hlavne pre malé mačatá. Herpes spôsobuje silné hnisanie a zápal očí. Ak sa nelieči, mačaťu hrozí úplné oslepnutie alebo smrť. Preto, ak zbadáte že mačiatku slzia oči, okamžite navštívte veterinára.

Podobné príznaky sa objavujú aj pri mačacom calici víruse, ten však častejšie spôsobuje kýchanie, soplenie a zachrípnutie mačky. Častým príznakom sú vredy v papuľke. Z chorôb očí u mačiek ďalej stojí za spomenutie uveitída. Ide o zakalenie oka, ktoré môže byť podliate krvou. Často sa objavuje aj výtok. Pozor, uveitída patrí k jedným z hlavných príznakov okulárnej formy FIP.

3. Mačacie parazity

Mačky môžu trpieť vonkajšími a vnútornými parazitmi, ktoré delíme na črevné, pľúcne, srdcové, kožné/ušné a krvné. Najbežnejšia je nákaza škrkavkami a pásomnicami, ktoré spôsobujú hnačky, zvracanie, nechutenstvo, apatiu a chudnutie. V črevách ďalej parazitujú giardie, pri ktorých sa objavujú všetky vymenované príznaky + krvavé hnačky.

Opomenúť nemôžeme ani toxoplazmózu, ktorá však u mačiek len málokedy spôsobuje zdravotné problémy. Ochorenie má mnohé prejavy, keďže parazit Toxoplasma gondii môže parazitovať nielen v črevách, ale taktiež v krvi, lymfatickom systéme a iných orgánoch. V závislosti od toho sa odvíjajú klinické príznaky, ktoré zahŕňajú hnačky, horúčky, neurologické a respiračné problémy, zlyhávanie pečene, nechutenstvo, apatiu atď.

Pľúcnym parazitom, ktorý ohrozuje mačky, je Aelurostrongylus abstrusus. V srdci zas parazituje Dirofilaria immitis. V oboch prípadoch môžete pozorovať kašeľ spolu s ďalšími respiračnými problémami (výtok z očí a nosa, kýchanie, dýchavičnosť).

Z vonkajších parazitov mačky najčastejšie trápia blchy a kliešte. V oboch prípadoch vám pomôžu vhodné antiparazitiká. Najlepšie je ich preventívne používanie (spreje, spot-on prípravky). Parazity a baktérie prenášané kliešťami, ktoré spôsobujú ochorenia ako babezióza či lýmska borelióza, sú pre mačky, v porovnaní so psami, o niečo menej nebezpečné. Posledným parazitom, ktorý spôsobuje mačacie kožné choroby, je Zákožka svrabová, o ktorej si povieme viac v ďalších riadkoch.

Odčervenie mačky – Tablety proti parazitom, pasta aj prírodné antiparazitiká

4. Kožné choroby mačiek – svrab, plesne, hormonálne poruchy

Ušný svrab je jednou z najčastejších chorôb túlavých mačiek, ktorú spôsobuje parazit Otodectes cynotis. Jasným príznakom je čierna mazľavá usadenina v ušiach, ktoré si mačky škriabu a sklápajú ich. Ušný svrab je prenosný na iné mačky. Výnimočne sa ním nakazia psy, na ľudí sa neprenáša. Liečba zahŕňa čistenie uší a použitie vhodných antiparazitických prípravkov (lokálnych aj celkových). Neliečené ochorenie môže spôsobiť chronický zápal, prasknutiu bubienka až trvalú hluchotu.

Pre mačky je ďalej nebezpečným kožný svrab, ktorú spôsobuje Zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei). Zákožka môže parazitovať taktiež na človeku, avšak len v naozaj výnimočných prípadoch. Kožné choroby mačiek spôsobujú aj viaceré druhy kvasiniek, baktérií a plesne, najčastejšie Microsporum canis a Trichophyton, a hormonálne poruchy. Tie najčastejšie súvisia so štítnou žľazou. Ak teda u vašej mačky nezaberie liečba antiparazitikami, antibiotikami ani antifungálnymi prípravkami, odporúčame vám zrealizovať vyšetrenie tohto orgánu.

5. FIV u mačiek alebo mačací AIDS (Vírusová imunodeficiencia mačiek)

FIV u mačiek je prirovnávané k ľudskému AIDS. Ide o vážnu a neliečiteľnú poruchu imunity, ktorá postihuje len mačky. Zdravotné problémy nespôsobuje samotný vírus, pozitívna mačka je však náchylná na iné ochorenia. FIV sa na rozdiel od FeLV prenáša len pri pohlavnom styku a hlbokom pohryzení.

Možný je aj prenos z matky na mačatá. FIV pozitívne mačky preto nemusia žiť oddelene od tých zdravých (ak medzi nimi nedochádza k bitkám či páreniu). Očkovanie proti FIV neexistuje. Jedinou prevenciou je kastrácia, ktorá eliminuje reprodukčné správanie a zabráni páreniu. Liečba spočíva v podpore imunity a riešení vzniknutých problémov (antibiotiká pri viróze, špeciálna diéta pri problémoch s trávením, obličkami atď.).

6. FeLV u mačiek alebo mačacia leukémia (Komplex vírusovej leukémie mačiek)

FeLV u mačiek, hovorovo „mačacia leukémia“, je ďalšia neliečiteľná porucha imunity. Prenáša sa slinami a krvou (spoločné misky, priamy kontakt, párenie, bitky) len medzi mačkami. Pozitívni jedinci preto musia byť od tých zdravých izolovaní. Riešením je očkovanie proti FeLV, nad ktorým by mal premýšľať každý majiteľ mačky, ktorá je chovaná aj v exteriéri. Liečba je rovnaká ako v prípade FIV. Jej základom je podpora imunity, pravidelné kontroly u veterinára a čo najvčasnejšie riešenie aj tých najmenších zdravotných problémov.

FIP u mačky (Infekčná peritonitída)

FIP u mačky, infekčná peritonitída alebo zápal pobrušnice, bola ešte pred pár rokmi neliečiteľnou a smrteľnou chorobou. Dnes na ňu existujú lieky. Škála príznakov tohto ochorenia je veľmi široká. Najčastejšie ide o hnačky, zvracanie, nechutenstvo a chudnutie.

FIP má niekoľko foriem. Najagresívnejšou je vlhká forma, pri ktorej má mačka v bruchu alebo hrudníku tekutinu (tzv. výpotok). Vlhká FIP sa vyskytuje najmä u mladých mačiek. Druhou je suchá forma, ktorá môže prebiehať dlhú dobu bez viditeľnejších príznakov. Pri suchej FIP sa časom objaví tekutina v bruchu alebo prejde do neurologickej formy. Suchá aj neurologická FIP je príznačná pre staršie mačky. Poslednou je okulárna forma FIP, ktorá sa u mačiek prejavuje rôznymi ochoreniami očí, najčastejšie už spomínanou uveitídou.

Diagnostika FIP nie je jednoduchá. Veterinár musí zhodnotiť výsledky RTG a USG vyšetrenia, biochemického a hematologického rozboru krvi, vzhľad tekutiny a klinické príznaky. Upozorňujeme, že pozitívny výsledok rýchlotestu na FIP v ordinácii ani výsledok PCR testov v laboratóriu na titre protilátok na FIP nemajú výpovednú hodnotu.

Ide o testy na prítomnosť koronavírusu, ktorý sa vyskytuje u cca 80 % mačacej populácie a sám osebe nespôsobuje vážnejšie problémy. FIP vzniká mutáciou koronavírusu v tele mačky, pričom hlavným spúšťačom je stres. Zmutovaný koronavírus, teda FIP, nie je infekčný pre ostatné mačky – mutácia prebieha zásadne v organizme zvieraťa.

Aké choroby hrozia mačkám v byte

Mnohí majitelia mačiek sú presvedčení, že ak ich chovajú výhradne v byte, nehrozia im žiadne choroby. Sklameme vás, nie je to pravda. Mnohé patogény donesiete do interiéru na topánkach, rukách či oblečení, no a niektoré ochorenia nie sú infekčného pôvodu. Preto je dôležité, aby ste i vašu výhradne bytovú mačku pravidelne očkovali, odčervovali a dbali na jej správnu životosprávu, teda stravu, pohyb a psychickú pohodu.

Mačkám chovaným v byte hrozia najmä tieto choroby:

Prenosné choroby z mačky na človeka

Chorôb, ktoré prenášajú mačky na človeka, teda tzv. zoonóz, nie je veľa. Mnohými z nich sa navyše pravdepodobne nenakazíte. Sú totiž iba potenciálne infekčné a nebezpečné najmä pre ľudí s oslabenou imunitou či iným vážnym ochorením.

1. Bakteriálne choroby, ktoré prenášajú mačky

2. Parazitárne choroby, ktoré prenášajú mačky

Mačacie parazity, ktoré potenciálne ohrozujú aj ľudí, sú blchy a kožný svrab. Blchy na človeku neparazitujú, no pri pohryzení môžu prenášať baktérie, napr. spomínanú Bartonella henselae. Prenos svrabu z mačky na človeka je veľmi vzácny, i keď nie vylúčený. Hovoríme o Zákožke svrabovej (Sarcoptes scabiei), ktorá parazituje na koži, nie o ušnom svrabe (Otodectes cynotis).

Človek sa môže, teoreticky, nakaziť aj škrkavkami a pásomnicami, pri dodržaní základných hygienických zásad sa však nie je čoho obávať. Najväčším strašiakom v súvislosti s mačkami je toxoplazmóza. Áno, môžete sa ňou nakaziť, ale iba vtedy, ak by ste konzumovali mačací trus starší ako 24 hod. Paniku nemusia robiť ani tehotné ženy. Pri pohľade na mačku či jej pohladení sa nemáte ako nakaziť. Samozrejme, zvýšená hygiena počas tehotenstva je na mieste.

Najčastejšie otázky – FAQ

Ako bolo povedané v úvode nášho článku, mačacím chorobám by sme sa mohli venovať donekonečna. Snažili sme sa vás oboznámiť s tými najčastejšími a tým najdôležitejším, čo o nich potrebujete vedieť. Na záver sme si pre vás pripravili ešte niekoľko odpovedí na často kladené otázky súvisiace s ochoreniami u mačiek.

Ďalšie články z kategórie Mačky

Choroby mačiek prenosné na človeka

Najlepšie hračky pre mačky – myš, udica, škrabadlo či tunel pre mačku?

Kožné choroby mačiek – najčastejšie sú dermafytóza, prašina a kožné choroby spôsobené alergiami

Ako vyrobiť škrabadlo pre mačky lacno – na stenu, po strop, rohové alebo strom

Ako naučiť mačku poslúchať – výchova mačky, mačací tréning. Čo sa môže mačka naučiť?