Užovka stromová – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt

Tento had bol dve storočia pred naším letopočtom dokonca chovaný v chrámoch a považovaný za posvätného, v našich končinách bol taktiež vítaný medzi gazdami, keďže loví hlodavce. Ochraňoval tak ich potravu pred myšami a potkanmi.

Vzhľad a veľkosť

Užovka stromová je svalnatým, ale štíhlym hadom, ktorý sa vyznačuje malou úzkou hlavou a dlhým chvostom. Vystúpené oči po bokoch hlavy majú oválne zrenice. Hladké a lesklé šupiny sú zoradené na chrbte v 21 – 23 radoch. Sfarbenie tela u dosplého hada je olivovohnedé, sivožlté alebo čiernohnedé bez škvŕn, samce sa odlišujú bielym bodkovaním. Mláďatá majú sfarbenie výraznejšie – na žltohnedom podklade sa nachádzajú hnedé škvrny a za hlavou má žlté polmesiačikovité škvrny, ktoré pretrvávajú až do dospelosti. Preto si mláďa užovky stromovej môžete pomýliť s užovkou obojkovou. Dospelé jedince majú šupiny lemované bielymi okrajmi, brucho má slamovožlté sfarbenie.

Pretiahnutá a elipsovitá hlava je výrazne oddelená od tela. Poznávacím znamením je veľký predočný štítok a dva zaočné. Ide o nášho najdlhšieho hada, ktorý dorastá priemerne do dĺžky 150 – 170 cm, výnimočne môže dosiahnuť až dva metre. Silné telo umožňuje užovke stromovej výborne liezť po kríkoch a stromoch. Vždy, keď o niečo vyrastie, musí zvliecť svoju starú kožu, do ktorej sa už nezmestí. Aby sa jej zbavila, otiera sa o kamene a plazí sa cez zúžené miesta. Zdravý had by mal zvliekať kožu v celku.

Potrava

Užovka stromová je síce pomerne plachý had, ale je považovaná za dôležitého predátora, ktorý redukuje počet hlodavcov v prírode. Živí sa živými alebo uhynutými teplokrvnými živočíchmi, najčastejšie sú to myši, potkany (drobné hlodavce), krtkovia, zriedkavejšie vtáky alebo vtáčie vajcia. Jašterice lovia dospelé jedince len zriedka, avšak tie sú dôležitou potravou mláďat. Pri hľadaní hlodavcov sa často dostávajú do blízkostí ľudských obydlí, kde nie je núdza o myši ani potkany. Tento aktívny lovec svoju korisť pevne obmotá svojím telom a udusí, následne ju skonzumuje. Napriek tomu, že dokáže za potravou vyliezť pomerne vysoko, uprednostňuje lovenie v podrastoch.

Výskyt

Prirodzeným biotopom užovky stromovej sú teplé slnečné oblasti. Zarastené okraje polí, lúky, kamenisté svahy, kroviská, lesy, parky aj záhrady. Hojne sa vyskytuje v Malých Karpatoch, kde jej vyhovuje teplo a vlhko. Zvykne sa ukrývať v dutých stromoch, skalných štrbinách či kope zrúbaných stromov. Uprednostňuje opustené miesta ako okolie starých opustených lomov, chaty, ruiny.

Zimu prečkáva v skalných dierach a bútľavých stromoch, pričom zimuje od jesene do apríla. Zimovisko opúšťa v apríli počas prvých teplejších jarných dní.

Obrana proti nepriateľovi

Užovka stromová v prípade ohrozenia znehybnie, aby ušla pozornosti nepriateľa. Ak sa jej to nepodarí, snaží sa uniknúť do bezpečia. Pokiaľ nemá možnosť úteku a je zahnaná do kúta, stočí sa do esovitej polohy a robí výpady na útočníka. Jej uhryznutie nie je nebezpečné, keďže nie je jedovatá. Napriek svojej veľkosti je tento druh užovky pre človeka a pre domáce zvieratá neškodný.

Rozmnožovanie

Hlavná doba párenia nastáva u nášho najväčšieho hada koncom mája a trvá do polovice júna. V tomto čase samce pátrajú po okolí a hľadajú samice. Párenie je rovnaké ako u ostatných užoviek – pri párení sa samec zahryzne do samice, najčastejšie tesne za hlavou, aby jej zabránil v úteku, a vnikne do nej jedným zo svojich dvoch hemipenisov. Po párení do nej napustí tekutinu, ktorá jednak vytvorí niečo ako zátku zabraňujúcu vytečeniu ejakulátu, jednak znemožní ďalšiemu samcovi vykonať párenie s oplodnenou samicou.

Ide o vajcorodého hada, samica si približne po mesiaci začne hľadať vhodné miesto na nakladenie vajec. Najčastejšie kladenie vykonáva v dutých pňoch, dierach stromov, nezriedka v kompostoch v blízkostí ľudských obydlí. V jednej znáške sa nachádza 5 až 15 vajec, mláďatá sa vyliahnú po 2-3 mesiacoch. Po vyliahnutí majú 20 až 30 cm a sú samostatné.

Najčastejšie otázky – FAQ

Užovky si mnohí turisti pletú s vretenicou, jej kresba a sfarbenie sú však iné. Avšak mláďatá užovky stromovej si môžete pre jej kresbu a polmesiačiky za hlavou spliesť s užovkou obojkovou. Stretli ste už užovku obojkovú vo voľnej prírode? Budeme radi, ak sa podelíte o svoje skúsenosti v komentároch.

Galéria obrázkov

Ďalšie články z kategórie Teraristika

Hady pre začiatočníkov: užovka červená, hadiarka trojfarebná, pytón kráľovský a veľhad kráľovský

Vretenica severná – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt

Najjedovatejšie hady na svete: mamba čierna, boomslang, kobra kráľovská či zmija pávia?

Užovka fŕkaná – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt

Užovka obojková (obyčajná) – vzhľad, veľkosť, potrava, výskyt