
Škótsky jelení pes/Deerhound – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Pôvodom lovecký pes pochádzajúci z Veľkej Británie sa v stredoveku využíval na lov jeleňov. Napriek svojej veľkosti je deerhound rýchly a obratný. Hoci výzorom pripomína írskeho vlkodava, v skutočnosti ide o chrta so silným loveckým inštinktom. Ako strážca sa tento psík neosvedčí, k cudzím ľuďom sa správa priateľsky, nie je k nim príliš plachý, nikdy nie je agresívny. Podľa delenia FCI sa toto plemeno radí do 10. skupiny (Chrty), 2. sekcie (Drsnosrsté chrty) a štandardu patrí číslo 164. Škótsky jelení pes je síce láskavý a pokojný, ale nehodí sa do rúk neskúseného chovateľa. Občas býva vzdorovitý a vyžaduje množstvo trpezlivosti. Je to dobrý bežec, a tak s vami bude čas ochotne tráviť na turistike alebo pri joggingu.
Deerhound má typickú postavu chrta – štíhle obdĺžnikovité telo s hlbokým priestranným hrudníkom, vtiahnutým bruchom, mierne klenutým zadkom a dlhými, štíhlymi a svalnatými končatinami zakončenými labami so silnými pazúrmi. Podlhovastá hlava je najširšia medzi ušami, smerom k nosu sa zužuje. Oči s načierno lemovanými viečkami sú vždy tmavé, vysoko nasadené uši má deerhound malé, nosí ich zložené smerom dozadu. Dlhým silným krkom bez voľnej kože je hlava spojená so svalnatým telom. Pri korení silný chvost sa smerom k špičke zužuje, je veľmi dlhý a dosahuje až pod päty. Ako každý chrt sa greyhound pohybuje svižne a dokáže dosiahnuť úctyhodnú rýchlosť. Má skvelý zrak aj sluch a silné zuby, za čo vďačí svojej minulosti loveckého psa. Výška v kohútiku u dospelého jedinca dosahuje minimálne 71 (sučky) až 76 (psy) cm. Maximálnu výšku štandard neurčuje. Hmotnosť je na danú výšku mimoriadne nízka, pohybuje sa v rozmedzí 36 až 45 kg. Srsť škótskeho jelenieho psa je drsná (okrem hlavy, hrudníka a brucha, tam je jemnejšia) a nie príliš dlhá ani hustá. Pôsobí strapato a spoľahlivo odpudzuje vodu. Vyskytuje sa v rôznych farebných odtieňoch, najčastejšie je strieborná sivá, tmavomodro-sivá, žíhaná, pieskovo-červená, červenohnedá a žltá. Uši majú zvnútra ružovú farbu. Ide o pomerne zdravé plemeno, napriek tomu sa mu počas života nevyhýbajú všetky choroby. Torzia žalúdka alebo sleziny, hypotyreóza, kardiomyopatia a osteosarkóm sa objavujú u deerhounda najčastejšie. Vzhľadom na nízku úroveň podkožného tuku je toto plemeno citlivé na anestetiká a niektoré lieky. V priemere sa škótsky jelení pes dožíva 8 až 11 rokov.
Pôvodom lovec je pokojný a prítulný pes milujúci maznanie. Priateľsky sa správa nielen k svojej rodine, ale aj k cudzím ľuďom, keď si ich „preklepne“. Má rad deti, pri hrách s nimi sa správa trpezlivo a ochranársky. Minulosť lovca v sebe nezaprie, čo môže byť problémom pri spolunažívaní s inými zvieratami. Rád naháňa a prenasleduje všetko, čo sa hýbe, malé zvieratá a mačky môže vnímať ako korisť. Preto je od šteniatka nutná dôsledná socializácia s rôznymi zvieratami a psami. Hoci má láskavú povahu a túžbu potešiť svojho pána, nehodí sa tento psík do rúk neskúseného chovateľa. Pri výchove sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou, deerhound totiž občas rád robí len to, čo sa mu chce. Dôležitá je dôslednosť a pozitívny prístup, pri hrubom zaobchádzaní vás bude ignorovať. Ide o aktívneho psíka, ktorý sa však vekom upokojí a už toľko pohybu vyžadovať nebude. Hoci ich má rád, dhé prechádzky mu na vybitie energie stačiť nebudú. Spoločnosť vám bude tento psík rád robiť napr. pri bicyklovaní, joggingu či na turistike. Veľmi vhodnou aktivitou je coursing, a teda beh za umelou návnadou. Psa by ste vo voľnej prírode nemali nikdy venčiť bez vôdzky, pretože pre silný lovecký inštinkt sa môže veľmi ľahko rozbehnúť za korisťou. Nutnosťou je aspoň minimálny výcvik, predovšetkým povel ku mne, resp. privolanie. Keďže deerhound prirodzene túži potešiť svojho pána, ochotne sa vám v prípade, že mu doprajete dostatok pohybu a pozornosti, podriadi. Tento psík sa do bytu nehodí, najlepšie sa bude cítiť v dome s oplotenou záhradou s prístupom dovnútra.