Poľovnícke psy – farbiare, duriče aj stavače

Rozdelenie poľovných psov má na starosti medzinárodná organizácia FCI. Práve táto organizácia definuje a schvaľuje všetky štandardy psích plemien, a to aj vrátane poľovníckych rás psov. Na Slovensku je za národnú inštanciu považovaná Slovenská kynologická jednota, ktorá združuje Zväz športovej kynológie SR, Úniu kynologických klubov a takisto Slovenský poľovnícky zväz. Poľovnícke psy sú plemená, ktoré majú svoje špecifické charakteristiky. Spája ich predovšetkým terajší alebo historický účel využívania v poľovníctve. Niektoré poľovnícke psy divú zver priamo lovili, iné ju naháňali, aby ju uštvali, ďalšie ju durili a alebo vyhľadávali v brlohoch a norách. Postupne si predstavíme a charakterizujeme jednotlivé kategórie poľovných psov a predstavíme si aj plemenných zástupcov.

FCI kategórie psích plemien

V rámci medzinárodne uznávanej kategorizácie psov sa jednotlivé plemená – rasy delia podľa pôvodu a účelu ich využitia. Celkovo ide o desať oficiálnych skupín. Samotné poľovnícke plemená nemajú samostatnú kategóriu, ktorá by ich združovala dohromady. Poľovnícke psy, resp. plemená poľovníckych psov možno nájsť vo viacerých uvedených kategóriách. Pre prehľad je však dobré vedieť, že poľovnícke psy možno hľadať naprieč rôznymi kategóriami plemien psov, ktoré sa líšia veľkosťou, srsťou i pôvodom. Ide o jasný dôkaz, že psie plemená boli šľachtené pre poľovnícke účely v rôznych regiónoch sveta. Plemená, vrátane tých poľovníckych, FCI rozdeľuje do týchto nasledovných skupín:

Poľovnícke psy – rasy

Tieto plemená sa detailnejšie rozdeľujú na základe spôsobu lovu, resp. možno hovoriť aj o účele, na ktorý boli šľachtené a trénované. Nemožno charakterizovať poľovnícke psy všeobecne vzhľadom na to, že ide o samostatné plemená, ktoré majú svoje jedinečné charakterové i vizuálne špecifiká.

Poľovnícke psy – brloháre

Účel brlohárov v poľovníctve je pomerne jasný. Ide zvyčajne o psie plemená kompaktných rozmerov, ktoré dokážu zver v brlohoch, jamách či norách vyhľadať a vyhnať ju preč alebo ju priamo uloviť. Pripadne brloháre zvládnu divú zver postrážiť a počkať na príchod poľovníka. Predovšetkým sú to teda poľovnícke psy, ktoré sa dokážu dostať aj pod zem. Druhou pracovnou náplňou brlohárov pri poľovačke je sliediť či duriť. V tomto smere sa veľmi osvedčili väčšie druhy teriérov (Írsky teriér) alebo jazvečíky pri hľadaní strelenej raticovej zveri.

Poľovnícke psy – teriéry

Do skupiny teriérov patrí relatívne rozmanitá skupina plemien psov. Nachádzajú sa v nej malé teriéry, veľké a stredné teriéry, spoločenské teriéry a teriéry typu bull. Najrozšírenejšie sú práve malé teriéry, z ktorých konkrétne plemená boli vyšľachtené pre účely poľovníkov. Mnoho z nich bolo vyšľachtených pre lov hlodavcov. Typická je ich hrubšia – drsná srsť a kratšie nohy prispôsobené na hrabanie. Malé teriéry majú kompaktné telo práve preto, aby sa dokázali zmestiť na horšie prístupné miesta. Primárne je ich úlohou vyháňanie lesných zvierat z nôr, jám a brlohov, prípadne je ich snahou udržať zviera v brlohu, kým nepríde poľovník. Ide o typický účel brlohárov. Niektoré z teriérov sa osvedčili aj na povrchu ako sliediče alebo duriče.

Poľovnícke psy – jazvečíky

Ich stavba tela, predĺžený trup a silné krátke nohy uspôsobené na hrabanie v zemi z nich robia ideálnych brlohárov. Vďaka svojej kompaktnosti, tvrdej povahe a odvahe sa nenechajú odradiť, sú trpezlivé a dokážu sa prepracovať ku koristi. V poľovníctve sú preferované menšie jazvečíky, pričom rolu nehrá výška kohútika, ale obvod hrudníka. Poľovníci ich v praxi často využívajú aj ako duričov. Existujú tri veľkosti – štandardný, trpasličí a králičí jazvečík (najmenší). Takisto majú tri druhy srsti – krátkosrstý, hrubosrstý a dlhosrstý jazvečík. U poľovníkov sa využívajú všetky varianty. Vlastnosti jazvečíkov sú podobné a líšia sa len veľkosťou a typom srsti.

Jazvečík – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Poľovnícke psy – sliediče

Ide o malé až stredne veľké plemená psov. Patria tiež pod kategóriou vodných psov. Pre poľovníkov sú sliediče užitočné hlavne z dôvodu vyhľadávania zveri na suchu, no dokážu sa vytrénovať aj na hľadanie vtáctva a divej zveri v húštinách či vo vodnom rastlinstve (tŕstí) pri vodných tokoch či stojatých vodách. Nemajú problém s vodou, takže ani plávanie im nie je cudzie. Cieľom je zver tiež vyplašiť a nahnať, aby bola na dostrel poľovníkovi. Patria sem niektoré veľmi známe plemená, ako Anglický kokeršpaniel, Nemecký prepeličiar, Špringeršpaniel alebo Waleský špringeršpaniel.

Anglický kokeršpaniel

Ide o najznámejšieho zástupcu skupiny sliedičov. Výška v kohútiku dosahuje maximálne 38 až 41 cm – stredne veľký pes. V súčasnosti sa kokeršpaniel stal skôr spoločenským psom, no napriek tomu sa hlavne vo Veľkej Británii využíva na poľovnícke účely. Má dlhé, zvesené uši. Má hladkú srsť sa dlhšími zástavami. Typické sfarbenie je zlaté, červené, jantárové alebo kombinácia dvoch či troch farieb.

Nemecký prepeličiar

Jeden z najznámejších psov v rámci poľovníckych revírov (u nás nie taký bežný). Bežne si ho možno ľahko zameniť s kokeršpanielom. Nemecký prepeličiar je však poľovníkom telom i zmyslami a primárne existujú chovy, ktoré šľachtia psov práve pre poľovnícke účely a nie ako spoločenské psy. Vyznačuje sa extrémnou vytrvalosťou a trpezlivosťou. Jeho lovecký inštinkt z neho robí enormne pracovitého psa. Prepeličiar pôsobí veľmi elegantne. Srsť je kučeravá, dlhá a hrubá – miestami tvorí zástavy. Dospelý nemecký prepeličiar má v kohútiku výšku 45 až 54 cm.

Poľovnícke psy – duriče

Ide o skupinu poľovníckych psov, ktoré majú najpočetnejšie zastúpenie. Tieto poľovné psy – duriče sa takisto môžu kategorizovať podľa veľkosti na veľké, stredne veľké a malé poľovnícke psy. Od duričov sa očakáva, že si dokážu poradiť so zvieratami z horských poľovníckych revírov – líšky, divé mačky, diviaky alebo rysy. Sú to psy cvičené na prehľadávanie húštin aj v ťažšie dostupných terénoch. Cieľom je, aby durič šiel po stope zveri a následne ju plašil a nahnal do obzoru poľovníka. Sú to psy, ktoré môžu byť na dlhej vôdzke 5 až 6 metrov a dokázal sledovať stopu živej či postrelenej zveri. Duriče sú psy, ktoré sa neboja korisť dolapiť a udržať do príchodu poľovníka. Patria sme plemená, ako Slovenský kopov, Štajerský durič, Baset, Jazvečíkovitý durič či Karelský medvedí pes.

Slovenský kopov

Je to slovenské národné plemeno, ktoré je v poľovníckych revíroch dodnes považované za spoľahlivého a vytrvalého stopára. Je to pracovný pes, veľmi temperamentný a tvrdohlavý. Je veľmi agilný a silný. Skvele sa pohybuje aj v náročnejšom a členitom teréne. Sfarbenie je dominantné čierne s prípadnými hnedými znakmi na končatinách. Srsť je dlhšia, no priliehavá. V kohútiku dosahuje výšku 40 až 50 cm.

Štajerský durič

Vzhľadom v mnohom pripomína práve slovenského kopova. Je to živelný a dobre cvičiteľný pes so silným loveckým pudom. Má hrubú srsť, výrazné obočie a osrstenie okolo tlamy. Sfarbený býva do červena alebo do svetlo-žlta. Podobne ako kopov je veľmi agilný a má ľahkú stavbu tela s osvalenými končatinami. Výška v kohútiku sa pohybuje od 45 do 53 cm. Napriek svojej energickosti je veľmi rozvážny a nie je taký tvrdohlavý. Považuje sa takisto za skvelého strážcu.

Baset

Neprehliadnuteľný „ušatý“ pes s depresívnym výrazom tváre. Charakteristika, ktorá poľovnému psovi príliš nesvedčí. Baset však patrí k najstarším poľovným plemenám. Má nízku, no mohutnú stavbu tela, krátke nohy. Na mohutnosti dodáva visiaca koža. Hlava baseta je dlhá, no štíhla, uši sú dlhé a zvesené. Srsť je krátka, no s hustou podsadou. Prípustné sú rôzne farby, najčastejšie ide o trikolóru. Svojou stavbou tela nie je uspôsobený pre pohyb v členitom teréne. Skvele však drží stopu v lesnom prostredí.

Lajka

V našom regióne je toto plemeno využívané menej. Najčastejšie sa používa v revíroch a regiónoch, kde sa loví kožušinová zver alebo vodné vtáctvo. Názov lajky nesú zvyčajne podľa regiónov, v ktorých sa používajú – lajka západosibírska, východosibírska alebo karelofínska. Sú typickými lovcami v zimnom období. Dodnes sa lajky využívajú predovšetkým pri love medveďov, losov či sobov. Je to tiež ťažný – saňový pes. Ide o silné a statné psy s výškou v kohútiku okolo 60 cm. Majú hustú srsť, ktorá ich skvele chráni pred chladom. Sú to dominantné psy s loveckými pudmi, ale tiež ochranárskou povahou. Neboja sa pána brániť ani pred presilou či silnejším súperom.

Poľovnícke psy – stavače

Ide o najväčšie psy spomedzi všetkých poľovných plemien. Sú to plemená vyšľachtené na lov zveri. V súčasnosti sú mnohé z nich aj ako spoločenské psy. Dosahujú výšku v kohútiku 55 až 70 cm. Stavače vynikajú v rýchlosti dohľadávania stopy na veľké vzdialenosti, ale takisto dokážu perfektne pracovať na stope a zver uloviť a priniesť. Medzi plemenami sú pomerne veľké odlišnosti. Niektoré stavače hľadajú rýchlejšie, iné pomalšie, iné sú zasa lepšie ovládateľné a zver skôr doženú. Vo všeobecnosti sa stavače delia na krátkosrsté, dlhosrsté a hrubosrsté. Patria sem napríklad Weimarský krátkosrstý stavač, Nemecký krátkosrstý stavač, Pointer, Anglický seter, Gordonov – Gordonský seter, Veľký/Malý munsterlandský stavač, Český fúzač, Grifón alebo Maďarský drôtosrstý stavač.

Pointer

Je to krátkosrstý stavač, považovaný aj za najstaršieho spomedzi skupiny anglických stavačov. Je to veľmi priateľský, no energický pes, ktorý potrebuje pohyb. Perfektne si rozumie s inými psami. Poľovníctvo preňho predstavuje pravidelné zamestnanie. Uplatní sa však aj v kynológii. Má atletický vzhľad, no zároveň silné a stabilné telo. V kohútiku dosahuje výšku 61 až 69 cm. Najčastejšie je jednofarebný hnedý, čierny alebo má po tele biele odznaky. Je to perfektný stopár.

Weimarský krátkosrstý stavač

Je veľmi dobre trénovateľný krátkosrstý stavač, ktorý dokáže veľmi dobre držať stopu. Nehľadá síce tak rýchlo, no za to veľmi stabilne. Je veľmi chápavý a patrí k obľúbeným poľovným psom. Dnes je to však bežne spoločenský pes. V kohútiku dosahuje výšku 63 až 70 cm. Má atletickú postavu, predĺženú papuľu a visiace uši. Jeho hladká srsť je striebristá až sivá. Aj preto ho niektorí chovatelia označujú pomenovaním ako weimarský stavač modrý.

Anglický seter

Ide o dlhosrstého stavača, ktorý pochádza z britského súostrovia. Perfektne sa v poľovníckej praxi osvedčil pri práci na suchu, ale aj vo vodných revíroch. Je veľmi vytrvalý a rýchly. Veľmi dobre sa ovláda. Je pomerne temperamentný. Základom je biela farba s väčšími škvrnami – plochami hnedej, čiernej alebo žltej farby. Kombinácie farieb sú povolené. Je stredne veľký až veľký pes s výškou v kohútiku 61 až 68 cm. Uši sú stredne dlhé, končatiny sú dlhé, zakončené mohutnými labami.

Írsky seter

Uznávané poľovnícke plemeno s dávkou vysokej elegancie, vysokej inteligencie, no silným temperamentom. Má rád pozornosť a potrebuje byť zamestnaný. Ide o dlhosrstého stavača, ktorý má tvrdú povahu a na škodlivú zver reaguje často ostro. Srsť má podobné vlastnosti ako u anglického setra, no je menej hustá. V kohútiku dosahuje výšku 53 až 58 cm, je teda menší ako anglický seter a skôr sa radí k stredne veľkým plemenám. Srsť je najčastejšie červená alebo gaštanovo hnedá – prezývaný často býva aj ako červený seter.

Írsky seter – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Nemecký drôtosrstý stavač

Vyznačuje sa pokojnou a rozvážnou povahou. Je vytrvalý, pracovitý a veľmi všestranný. Má enormne citlivý čuch. Bol vyšľachtený ako univerzálny pes, ktorý dokázal loviť v akomkoľvek teréne. Jeho telo je robustné, osvalené a charakter veľmi prispôsobivý. Je to veľký lovecký pes. Dosahuje výšku 57 až 68 cm (v kohútiku), má drôtovitú srsť. Je to veľmi odolný pes, ktorý má výrazne osrstenú tlamu a bradu. Je si veľmi podobný s českým fúzačom.

Český fúzač

Je plemeno veľmi podobné nemeckému drôtosrstému stavačovi a jeho lovecké pudy mu nemožno uprieť, hoci dnes je to tiež bežne spoločník do rodiny. Je to veľmi všestranný pes, ktorý si na poľovačke skvele poradí na suchu, ale aj ako stopár v tŕstí pri vode. Je to lovecký pes, ktorý je veľmi učenlivý a chápavý. Veľmi dobre reaguje na povely a dokáže škodlivú zver vypátrať i udržať. V kohútiku dorastá do výšky 58 až 66 cm. Český fúzač má krátku, hustú no drsnú srsť. Na tvári má typickú koziu briadku.

Grifón

Ide o hrubosrstého stavača francúzskeho pôvodu. V našom regióne sa nevyskytuje tak často. Má dlhšiu srsť, čím sa odlišuje od ostatných stavačov s hrubou srsťou. Vynikajúco sa mu darí vo vodnom prostredí, húštinách a vodnom tŕstí. Skvele nasleduje stopu. Dokáže korisť dohľadať a priniesť. Najčastejšie sa objavuje variant s oceľovosivou farbou a hnedými fľakmi. Primárne sa orientuje na lov vodného vtáctva, ale aj škodnej zveri.

Poľovnícke psy – farbiare

Pri definícii farbiara je potrebné chápať, že má ísť o psa, ktorý dokáže pokojne chodiť na dlhej vôdzke alebo voľne vždy po stope poľovníka, resp. na jeho úrovni. Nemal by poľovníka predbiehať ani zaostávať. Je teda dôležitá spolupráca. Farbiare sú poľovné psy, na ktoré majú poľovníci často najvyššie nároky.

Je dôležité, aby dokázali sledovať len jednu stopu a nestrácali ju. To isté platí, ak chce poľovník, aby sledovali stopu postrelenej zveri. Farbiar musí koncentrovane nasledovať jednu stopu, ak je uvoľnený z remeňa, zver môže dohnať, zastaviť a počkať s ňou na mieste na poľovníka. Niekedy musí túto činnosť zvládať aj niekoľko hodín. Musí byť schopný zotrvať na mieste aj niekoľko hodín, kým sa nedostaví poľovník. Najčastejšie sú farbiare využívané pri love vysokej zveri alebo diviakov. Výcvik farbiara si vyžaduje konzistentný prístup, je náročný a zdĺhavý. Nie je vždy nutné, aby do kontaktu so zverou prišiel, stačí ak udrží stopu. K tejto skupine plemien patria napríklad Bavorský farbiar alebo Hanoverský farbiar.

Hannoverský farbiar

V minulosti to bolo poľovnícke plemeno, ktoré slúžilo pri love ako vodič po stope, dnes dokáže hannoverský farbiar korisť vystopovať i zadržať. Má silný lovecký pud, je ostražitý a neúnavný vytrvalec. Dokáže vypátrať stopu až do vzdialenosti 50 km. Málokedy je to pes spoločník, naozaj ide o oddaného pracovného psa u poľovníkov a lesníkov. Je to stredne veľké plemeno psa, má stredne dlhé uši, dlhý a silný krk. Srsť je drsná a krátka. V kohútiku dosahuje výšku 50 až 55 cm. Stavba tela je mohutná a hrudník široký. Bavorský farbiar je o niečo menší a má ľahšiu stavbu tela.

Najčastejšie otázky – FAQ

Zvažujete, že by ste si domov obstarali psa poľovníckej rasy? Chcete vedieť, ktoré poľovnícke psy – plemená patria do tejto kategórie? Ktoré sú najlepšie poľovnícke psy? V rámci nášho článku nájdete zaujímavé a praktické informácie. Máte skúsenosť s poľovníckymi psami? Máte doma niektoré z plemien? Podeľte sa o svoje skúsenosti alebo nám pošlite fotografie vašich „poľovníkov“. Budeme radi, ak sa zapojíte do diskusie v komentároch a prispejete do nej vlastným názorom, tipmi, radami alebo odporúčaniami pre ostatných chovateľov.

Ďalšie články z kategórie Psie plemená

Stafordšírsky bulteriér – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Taliansky chrtík – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Biely švajčiarsky ovčiak – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Čau-čau – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Nemecký boxer – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby