
Karelský medvedí pes – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Karjalankarhukoira, psík pochádzajúci z Fínska, sa podľa delenia FCI radí do 5. skupiny (Špice a pôvodné plemená), 2. sekcie (Severské poľovné psy) a štandardu patrí číslo 48. Ide o nezávislé plemeno s veľmi dobrým orientačným zmyslom. Tento neohrozený lovec potrebuje pána, ktorý bude rešpektovať jeho nezávislú povahu. Ak si spolu vytvoria puto, psík bude pána bez váhania chrániť pred každým nebezpečenstvom. Karelský medvedí pes je skvelým strážcom, ak z neho nechcete mať spoločníka na lov, môže strážiť dom a pozemok. Je skutočne rýchly a uplatní sa v rôznych psích športoch. Potrebuje zamestnať, pretože leňošenie nemá v povahe. V byte sa dobre cítiť nebude, potrebuje voľnosť, avšak záhradu treba poriadne zabezpečiť, aby neutiekol za korisťou.
Stredne veľký poľovný pes dorastá do výšky cca 52 (sučky) až 57 cm (psy). Hmotnosť dospelého jedinca sa pohybuje od 20 (sučky) do 28 kg (psy). Karelský medvedí pes má pevnú stavbu tela a dobre vyvinuté svalstvo. Na širokej hlave s mierne vyznačeným stopom zaujmú malé, mierne oválne hnedé oči s ostražitým výrazom, široký čierny nos a vysoko nasadené, stredne veľké uši v tvare V so zaoblenou špičkou, ktoré psík nosí vztýčené. Hlava je svalnatým a husto osrsteným krkom spojená s kompaktným trupom. Rovné končatiny sú pevné a svalnaté. Stredne dlhý chvost má Karjalankarhukoira vysoko posadený a nosí ho stočený nad chrbtom. Podľa štandardu je sfarbenie čierne, môže byť matné alebo s odtieňmi hnedej, s bielymi ohraničenými znakmi na hlave, krku, hrudníku, bruchu a nohách. Stredne dlhá srsť je zložená z hrubej krycej srsti a kratšej, veľmi hustej podsady. „Karelák“ je otužilé a veľmi odolné plemeno. Typické genetické choroby sa mu vyhýbajú, odporúča sa však kontrolovať oči a kĺby, vyskytnúť sa môže dysplázia bedrového kĺbu, ale aj análne žliazky, ktoré sa môžu upchávať. V plnom zdraví sa tento psík dožíva vysokého veku, približne 15 rokov. Starostlivosť o srsť nie je náročná, prečesávať je ju nutné predovšetkým na jar a na jeseň.
Vo Fínsku sa Karelský medvedí pes pôvodne využíval na lov veľkých zvierat (medveďov či losov), čo si vyžadovalo jeho samostatné rozhodovanie. Karelák je odvážny a vyznačuje sa rýchlymi reflexami. Pre svoju nezávislosť nie je vhodnou voľbou pre začínajúceho chovateľa. Len majiteľ s dostatkom skúsenosti si dokáže poradiť s pomerne zložitou povahou tohto plemena a určiť mu hranice. Aj obyčajné privolanie môže byť často problém, preto sa treba pri výcviku vyzbrojiť trpezlivosťou. Pokyny za dobroty alebo za loptičku nadšene plniť nebude, hoci aport ho určite zabaví. Keďže ide o rodeného lovca, je nutná skorá socializácia. Pokiaľ ju podceníte, v dospelosti už výcvik len ťažko doženiete. Napriek socializácii môže byť spolunažívanie s inými zvieratami problém. Voči cudzím ľuďom je karelák ostražitý, na ich prítomnosť upozorní štekaním, avšak nebýva agresívny. Vychádzať dokáže aj s deťmi, predovšetkým tými staršími. Ani v šteňacom veku nie je tento psík veľmi hravý, preto do rodiny ideálnou voľbou nebude. Ide o psa jedného pána, ktorého musí rešpektovať, ostatných členov rodiny vrátane detí skôr toleruje. Má ochranárske sklony, ktoré sa môže prejaviť práve pri deťoch. Karelský medvedí pes má rád pohyb a potrebuje ho veľa. S ohľadom na jeho pôvod nie je prekvapením, že dáva prednosť pobytu vonku. Najvhodnejší preň bude dom s pozemkom, resp. záhradou, kde si bude môcť počas dňa vybiť energiu. Doprajte mu tiež dlhé prechádzky, buďte však v strehu a majte psíka vždy na vôdzke. Jeho silný lovecký pud ho dokáže odlákať od pána, komplikuje mu aj vzťah s inými zvieratami i psami.