
Anglický seter – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Pôvodom poľovný pes sa vďaka láskavej a hravej povahe stal obľúbeným rodinným spoločníkom. Je orientovaný na ľudí a ich spoločnosť si užíva. Anglický seter je inteligentný a rád sa učí, preto výcvik nie je nijak náročný. Napriek tomu by si ho nemal zaobstarať neskúsený chovateľ. Občas môže seter byť tvrdohlavý, avšak ak mu určíte jasné pravidlá, počúvne každý príkaz. Ide o vášnivého lovca, ktorý miluje pohyb. Potrebuje ho dostatok, aby sa cítil šťastný. Tento psík má skvelú kondíciu a je odolný. Bez problémov zvládne rôzne psie športy, uplatní sa aj na psích výstavach. Stredne dlhá jemná srsť a elegantný postoj ho k tomu predurčujú. Podľa delenia FCI sa toto plemeno radí do 7. skupiny (Stavače), 2. sekcie (Britské a írske stavače) a štandardu patrí číslo 2.
To, že ide o aktívneho psa, vidno už na prvý pohľad na jeho atletickej postave. Pre setre je typická vysoko nesená predĺžená hlava s jasne vyjadreným stopom. Pomerne nízko nasadené stredne dlhé osrstené uši zvesené pozdĺž líc a stredne veľké hnedé oči dodávajú psíkovi jeho typický výraz. Mierne klenutý krk spája hlavu so stredne dlhým telom s rovným chrbtom. Hrudník s dobre klenutými rebrami je priestranný, dostatočne hlboký a široký. Dlhé končatiny má seter svalnaté, ukončené sú pevnými labami. Chvost nasadený v línii chrbta má seter výrazne osrstený. V dospelosti dosahuje v kohútiku výšku 61 až 68 cm a hmotnosť v rozmedzí 25 až 30 kg. Rovná a lesklá srsť môže byť bielo-čierna, bielo-jantárová, bielo-žltá, bielo-hnedá alebo trojfarebná. Základom je vždy biela farba, na nej sú bodky alebo fľaky ďalšej farby. Hoci je anglický seter podobne ako väčšina poľovných psov odolný, je náchylný na niektoré choroby. Ide predovšetkým o dyspláziu bedrového a lakťového kĺbu, hypotyreózu, von Willebrandovu chorobu, hluchotu, potrápiť ho môže taktiež intolerancia na lepok. Pozor na sklony k nadváhe, po kastrácii či pri nedostatku pohybu môže dochádzať k priberaniu. V priemere sa seter dožíva 10 až 12 rokov. Pre jeho húževnatosť na ňom pokročilý vek niekedy odhadnete len veľmi ťažko.
Poľovníka v sebe nezaprie – má množstvo energie a je pomerne ťažké ho unaviť. V prírode sa cíti veľmi prirodzene, dlhé prechádzky a túry v prírode k šťastiu jednoducho potrebuje. Anglický seter je milujúcim spoločníkom, priateľský je nielen k členom rodiny, ale aj k cudzím ľuďom, s ktorými sa spriatelí už po krátkom zoznámení. Strážca domu z neho jednoducho nikdy nebude. Seter potrebuje úzky kontakt s rodinou, z toho dôvodu preň celoročný pobyt vonku vhodný nie je. Skamarátiť sa dokáže aj s inými psami či mačkami, má rád spoločnosť detí. Svojou hravou povahou a obľubou v šantení s nimi vždy nájde spoločnú reč, napriek tomu sa k deťom dokáže správať jemne a trpezlivo. Angličan má rád pozornosť a maznanie, jeho lovecký pud je však vždy prítomný a razom sa z pokojného spoločníka môže stať lovec. Seter nie je vhodnou voľbou pre začínajúceho chovateľa, dokáže byť tvrdohlavý a samostatne sa rozhodovať. Jeho majiteľ musí byť ochotný venovať psíkovi dostatok času. Učenie setra baví, predstavuje preň zábavu, avšak občas môže byť nesústredený a zanovitý. Pri výcviku treba psíka zaujať a motivovať ho rôznymi odmenami. Ak vo vás bude cítiť autoritu a považovať vás za vodcu svorky, za odmenu ochotne splní, čo žiadate. S drilom a hrubším zaobchádzaním nepochodíte, psík sa uzavrie. Od šteniatka je dôležitá dôkladná socializácia a podrobovanie psíka rôznym situáciám, aby ho v dospelosti nič neprekvapilo. Angličan sa najlepšie cíti v teréne, kde ukazuje svoju kondíciu. Môžete sa s ním venovať lovu, ale aj rozličným psím športom. Vyskúšajte napr. agility, flyball, dogdancing alebo dogtrekking. Pre svoju priateľskú povahu nájde uplatnenie aj v canisterapii.
O hodvábnu dlhú srsť setra sa treba pravidelne starať, aby nedošlo k jej plstnateniu. Vyčesávanie je nutné minimálne 1-2-krát týždenne. Kúpanie postačí raz za 2 mesiace. Napriek tomu, že anglický seter nemá rád samotu, môžete ho pokojne nechať osamote na mieste, kde bude mať aktívne vyžitie, teda na oplotenom dvore/záhrade. Ak psíka dostatočne unavíte, doma z neho bude pokojný spoločník. Pokiaľ mu poskytnete dostatočné vyžitie, zvykne si aj v byte, vhodnejší preň bude dom s prístupom do záhrady. Prechádzky bez vôdzky neodporúčame, silný lovecký inštinkt by psíka mohol od vás odlákať. Nutnosťou je aspoň základný výcvik, privolanie by malo byť samozrejmosťou.