Anatolský pastiersky pes – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Anatolský pastiersky pes bol vyšľachtený tak, aby vzhľadom pripomínal zvieratá, ktoré má chrániť, a vďaka tomu splynul so stádom. Ide o veľké plemeno, v kohútiku dosahuje výšku 65 až 80 cm, sučky sú prirodzene menšie, samce väčšie. Hmotnosť dospelého psa sa pohybuje v rozmedzí 40 až 60 kg. Pevné a svalnaté telo s dlhými končatinami ukončenými masívnymi labkami je obratné. Hlava s miernym stopom pomerovo zodpovedá zvyšku tela, avšak pri väčšej hmotnosti psíka pôsobí trochu malá. Pomerne malé oči sú posadené ďaleko od seba, vysoko a široko nasadené uši pes nosí zvesené popri tvári, spodná čeľusť je mierne prekrytá vrchnými pyskami. Mierne klenutým krkom je hlava spojená so svalnatým telom. Vysoko nasadený dlhý chvost nosí pes mierne zatočený. Krátka až polodlhá srsť pozostáva z hustej podsady a krycej vrstvy. Podľa štandardu sú povolené rôzne farebné varianty (od plavej po soboliu), celé telo by malo byť jednofarebné, biela alebo svetlejšia farba na hrudi nie je považovaná za chybu, pokiaľ nie je väčšia ako 10 cm. Čierna maska na tvári je podmienkou. Tmavá čiara alebo zafarbená tretina chvosta je povolená, rovnako ako biela špička na chvoste. V priebehu života sa môžu u pastierskeho psa vyskytnúť viaceré zdravotné problémy, niektoré súvisia s jeho veľkosťou, niektoré nie – dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu, ochorenie srdca, rakovina, hypotyreóza, demodikóza či problémy s očami. Zvesené uši treba pravidelne kontrolovať, keďže sa nevetrajú, zvyknú sa v nich držať infekcie. Vzhľadom na jeho veľkosť sa toto plemeno dožíva pomerne vysokého veku, konkrétne 10 až 14 rokov.

Svoju rodinu má rád, k ostatným sa však správa rezervovane. Ak bude rodinu či kamarátov stretávať len raz za čas, bude ich vnímať ako cudzincov. Pastiersky pes je zvyknutý riešiť veci samostatne, na rodine nie je závislý. S ohľadom na jeho samostatnosť sa musíte zmieriť s tým, že tento pes vás nebude 100-percentne počúvať. Dôsledný výcvik je potrebný už od útleho veku, tento psík má totiž veľmi dobrú pamäť. Veľmi dobre si zapamätá všetko, čo sa v mladosti naučí, v dospelosti už ochotný naučiť sa nové povely nebude. Anatolský pastiersky pes sa hodí do rúk skúseného chovateľa, ktorý bude mať prirodzenú autoritu. Ide o psa jedného pána, počúva najautoritatívnejšiu osobu z rodinu, ku ktorej pociťuje rešpekt. Nejde o rodinného psa ani o psa pre seniorov, na maznanie si nepotrpí, je často tvrdohlavý. S deťmi vychádza dobre, avšak ak ich vníma ako rodinu, má tendenciu ich chrániť, dokonca aj pred ostatnými detskými kamarátmi. K cudzím psom je dominantný, iné zvieratá má sklony prenasledovať. Pastiersky pes je ako stvorený na celoročný pobyt vonku, nepriaznivé počasie ani teplo mu nerobia problém. Ak sa potrebuje ochladiť, je schopný si vyhrabať hlbokú dieru do zeme. Má tendenciu zväčšovať svoje teritórium, preto by mal byť pozemok pevne oplotený, aby sa z neho nedostal von. Mentálne dospievanie u anatolského pastierskeho psa je pomalšie, plne dozrieva až okolo 3. roku života. Starostlivosť o srsť nie je náročná, prečesať ju stačí len raz za čas, v období pĺznutia ju môžete prečesávať častejšie. Potrebné nie je ani časté kúpanie, očistu pes vyžaduje len v prípade, keď už začne zapáchať.

Galéria obrázkov

Ďalšie články z kategórie Psie plemená