
Holandský ovčiak – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby
Holandský ovčiak (Hollandse Herdershond, Dutch Shepherd Dog) sa podľa delenia FCI radí do 1. skupiny (Ovčiarske a pastierske psy), 1. sekcie (Ovčiarske psy) a štandardu patrí číslo 223. Tento všestranný pracovný pes sa vyznačuje silne vyvinutým teritoriálnym a ochranárskym pudom, je verným strážcom a ochrancom rodiny. Vyskytuje sa v troch variantoch – krátkosrstý, dlhosrstý a hrubosrstý, líši sa predovšetkým srsťou, povaha je vo všetkých prípadoch podobná. Ide o vysoko citlivého temperamentného psíka, ktorý si denne potrebuje vybiť fyzickú i psychickú energiu, aby bol spokojný. Svojmu majiteľovi je veľmi verný a snaží sa ho potešiť, najideálnejšou voľbou bude pre aktívneho človeka. Primárne bolo toto holandské plemeno určené na prácu so stádom, v súčasnosti má využitie ako policajný pes na vyhľadávanie drog a stopovanie, vodiaci a aj ako strážny pes. Výzorom pripomína belgického ovčiaka, avšak poľahky ich rozoznáte podľa sfarbenia.
Stredne veľký pes s harmonickou stavbou tela je dobre osvalený. Dĺžka tela je k výške v kohútiku v pomere 10 : 9. Polodlhá hlava pôsobí k zvyšku tela proporčne veľká. Čelo je o niečo kratšie ako tlama, rovný nos je zakončený čiernym ňucháčom. Stredne veľké mandľové oči umiestnené mierne došikma majú tmavú farbu, vysoko nasadené uši nosí psík pri vzrušení viditeľne vztýčené. Stredne dlhý krk bez laloku spája hlavu s osvaleným telom. Končatiny sú dlhé, silné a svalnaté. V pokoji nosí pes chvost rovno alebo šikmo zvesený nadol, pri pohybe ho nosí vztýčený. Podľa srsti sa plemeno delí na tri varianty, konkrétne na krátkosrstý, dlhosrstý a hrubosrstý variant. Krátka srsť je na dotyk pomerne tvrdá, prilieha k telu, na krku, chvoste a končatinách je o niečo dlhšia. Dlhá srsť je taktiež priliehavá, je rovná a hustá. Zložená je z hustej podsady a dlhšej hrubej vrchnej vrstvy. Výrazné osrstený je krk, chvost aj končatiny. Hrubosrstý variant má veľmi hustú a tvrdú srsť s mäkkou podsadou. Typické je preň husté obočie a výrazné osrstenie pyskov. Základné sfarbenie je zlaté alebo strieborné, vždy je prítomné žíhanie, podľa ktorého toto plemeno rozoznáte od belgického ovčiaka. Vítaná je tmavá maska. Ide o stredne veľké plemeno s kohútikovou výškou do 60 cm u sučiek a do 62 cm u psov. Hmotnosť sa podľa pohlavia pohybuje v priemere od 23 do 30 kg. Toto plemeno je považované za veľmi zdravé, o zdravotných predispozíciách nie sú dostupné žiadne informácie. Stretnúť sa však môžete s chorobami typickými pre stredne veľké a veľké plemená, ako sú torzia žalúdka a problémy s pohybovým aparátom – dysplázia. Priemerný vek dožitia je v prípade tohto plemena 13 rokov. Starostlivosť o srsť nie je vôbec náročná. Krátkosrstý a dlhosrstý variant postačí pravidelne vyčesávať, hrubosrstý si vyžaduje trimovanie každého pol roka a pravidelnú úpravu srsti hrebeňom so zubami ďaleko od seba. U všetkých troch variantov je nutné trimovanie srsti za ušami. Plemeno máva problémy s prerastaním pazúrikov, preto ich treba kontrolovať.
Holanďan je veľmi pracovitý pes, je aktívny a potrebuje poriadnu dávku pohybu. Má silný teritoriálny inštinkt, svoje územie a strážené okolie pozná dokonale. Na tejto vlastnosti sa zakladá povaha ovčiaka. S teritoriálnosťou sa spája schopnosť riešiť veci samostatne, na čo sa treba zamerať pri výcviku, inak sa z psíka stane ťažko zvládnuteľná individualita. Vďaka jeho inteligencii a nadšeniu pre prácu je výcvik pomerne jednoduchý. Napriek tomu sa holandský ovčiak nehodí do rúk neskúseného majiteľa. Pri výchove je nutná dôslednosť a pozitívny prístup, majiteľ by mal oplývať prirodzenou autoritou. Hrubé zaobchádzanie, dril ani výnimky z pravidla nie sú dobrou cestou, slabosť pes ľahko rozpozná a bude sa chcieť stať vodcom svorky. Rodine je verný, ale zväčša si vyberá len jedného pána, pre ktorého je ochotný urobiť čokoľvek, ostatných berie ako milujúcich členov svojej svorky. Ukážkovo dokáže pracovať samostatne i s inými psami, čo vyplýva z jeho „pastierskej“ minulosti. Ovčiak má značne vyvinutý lovecký pud, preto je od šteniatka nutná socializácia s inými zvieratami, aby ich bral ako parťákov. Toto plemeno je všestranne využiteľné, pri správnej výchove sa z Holanďana stane skvelý policajný, záchranársky, vodiaci alebo terapeutický pes. Samozrejme, pri dostatku pohybovej a duševnej aktivity z neho bude aj skvelý rodinný pes. Treba mu však dať jasne najavo, aké je jeho postavenie v hierarchii rodiny. Hlavné slovo bude mať vždy „vodca svorky“, ale to neznamená, že psík bude slepo poslúchať každý príkaz. Potrebná je správna motivácia, napr. v podobe maškrty alebo pochvaly. Holandský ovčiak je pomerne prispôsobivý, zvykne si v byte, ale aj na celoročný pobyt vonku. V každom prípade je dôležité sa psíkovi venovať, pretože ak sa začne nudiť, nájde si zábavu sám, zvyčajne to skončí ničením záhrady alebo nábytku. Psíka zabavíte nielen dlhými prechádzkami, ale aj hrami a psími športami. Len pobehovanie po záhrade mu stačiť nebude. Aktívneho štvornohého miláčika je potrebné každý deň fyzicky aj psychicky vyťažiť, len tak sa z neho stane ľahko zvládnuteľný spoločník.