Pyrenejský horský pes

Pyrenejský horský pes – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Pyrenejský horský pes sa podľa štandardu FCI radí do II. skupiny – Pinče, bradáče, molosoidné plemená a švajčiarske salašnícke psy. Ide o majestátneho psa, ktorý vyžaruje pokoj a eleganciu. Príjemného spoločníka z neho vychováte jedine dôsledným výcvikom a včasnou socializáciou. Toto plemeno nie je vhodné do bytu, ako napovedá už jeho označenie, najlepšie sa bude cítiť v horskom prostredí. Vyžaduje množstvo pohybu a aktivít, najvhodnejším spoločníkom bude pre rodiny s aktívnym životným štýlom. Veľmi dobre vychádza s deťmi a pri včasnej socializácii aj s inými zvieratami.

Publikované: 03.05.2024
Aktualizované: 03.05.2024

Typickým sfarbením mohutne stavaného pastierskeho psa je biela farba, vyskytnúť sa môže aj variant so svetlými škvrnami (sivá či žltá) na hlave, ušiach a chvoste. Stredne dlhá a hustá srsť je takmer hladká, na krku a chvoste je zvyčajne o niečo dlhšia. Rozložitá hlava pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Jantárové oči s miernym pohľadom, zvesené trojuholníkové uši vo výške očí priliehajúce k hlave a čierny ňufák a papuľa dodávajú tomuto plemenu typický výraz. Hlavu spája s pevným trupom pomerne krátky, avšak silný krk s miernym lalokom. Končatiny sú silno osvalené a spolu s chvostom sú pokryté hustou srsťou so zástavami. Osrstenie sa skladá z dlhej krycej srsti a hustej podsady. V kohútiku dosahuje pyrenejský horský pes 65 – 80 cm, hmotnosť sa pohybuje od 45 do 60 kg. Sučky sú prirodzene menšie. Vo svojej podstate ide o veľmi odolné a huževnaté plemeno, hoci sa mu nevyhýbajú choroby typické pre veľké plemená. Konkrétne ide o problémy s kĺbmi, ako dysplázia a artróza, objaviť sa môže napr. aj šedý zákal. Srsť je vzhľadom na hustú podsadu vhodné často vyčesávať, v období pĺznutia denne. Odporúčaná je častá kontrola očí a uší, pretože sa môžu tvoriť zápaly.

Pyrenejský horský pes je inteligentný, avšak má problém s autoritou. Hoci sa rád učí, neposlúcha každého, z toho dôvodu je vhodnou voľbou predovšetkým pre chovateľa so skúsenosťami. Toto plemeno bolo zvyknuté pri práci myslieť samostatne, preto môže byť náročné prinútiť ho poslúchať. Pri výcviku je potrebná dôslednosť a trpezlivosť. S prirodzenou autoritou, láskou a dôverou zájdete ďalej ako s krikom. Pyrenejský pes má tendenciu štekať veľa a často, preto je od šteniatka nutné trénovať povel „ticho“. Vyznačuje sa výborným sluchom, aj na nepatrný šramot bude preto reagovať štekotom.

Toto plemeno sa nehodí do bytu, vhodnejší je jeho chov celoročne vonku. Napriek hustej podsade by ste mu mali zaobstarať zateplenú búdu, ktorá bude jeho útočiskom. „Pyrenejec“ potrebuje pravidelný pohyb, a to aj v prípade, že máte rozsiahly pozemok. Dlhú prechádzku by ste mu mali dopriať každý deň, aby ste udržali jeho dobrý zdravotný i psychický stav. Psík ocení dlhé túry, ale aj psie športy, ako dogtrekking alebo treibball. Dobre vychovaný pyrenejský horský pes je pokojný a uvážlivý v rozhodovaní, preto sa hodí ako spoločník aj k menším deťom. Má tendenciu ich ochraňovať, rovnako ako bráni v prípade potreby svojho majiteľa a jeho rodinu. Pyrenejského psa si môžete poľahky zameniť so slovenským čuvačom, avšak je väčší a mierne sa líši aj jeho povaha. Priemerne sa tento pôvodom pastiersky pes dožíva 10 až 12 rokov.


Ďalšie články z kategórie Psie plemená

Vaše hodnotenie:
(89.4%)