Československý vlčiak – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Československý vlčiak sa radí medzi ovčiarske a pastierske psy a má v sebe hlboko zakorenený lovecký pud. Toto odvážne a učenlivé plemeno vzhľadom pripomína vlka, a to nielen srsťou a stavbou tela, ale i spôsobom, akým sa hýbe. Stredne veľké plemeno s atletickým telom, rovným chrbtom, dlhým huňatým chvostom a prirodzene stojacimi trojuholníkovými ušami je pokryté odolnou rovnou srsťou. Má žltosivé až striebristosivé sfarbenie, povolená je i tmavosivá farba. Typickým znakom je svetlá (prípadne tmavá) maska, na hrudi a spodnej časti krku sa nachádzajú biele znaky. Vzhľad srsti sa líši podľa obdobia, v zime je vďaka hustej podsade výrazne nadýchaná. Dospelé psy dosahú v kohútiku výšku približne 65 cm, sučky sú o niečo menšie – nemajú viac ako 60 cm. Hmotnosť sa v závislosti od pohlavia pohybuje od 20 do 40 kg. Po svojich vlčích predkoch zdedil československý vlčiak pevné zdravie a je veľmi odolný. Choroby ho trápia len zriedka, môže sa u nich vyskytnúť dysplázia bedrového alebo lakťového kĺbu, tráviace problémy či degeneratívna myelopatia.

Vlčiak je odolný proti rozmarom počasia a bez problémov vydrží celoročne vonku, avšak potrebuje mať pravidelný kontakt s členmi svojej svorky. Má energie na rozdávanie, denne potrebuje veľa pohybu. Jeho vytrvalosť ho predurčuje na psie športy, vyskúšať môžete canicross, dog-trekking, bikejöring či skijöring. Pri výcviku je nutný trpezlivý prístup, pes musí cítiť, že je majiteľ preň autorita a vnímať ho ako vodcu svorky. Vlčiak je svojhlavý a neurobí nič, čo považuje za zbytočné. Jeho srsť nenesie výrazný psí zápach, kožuch je odolný proti nečistotám. Susedov poteší, že vlčiak veľmi nešteká, problematické môže byť jeho zavýjanie.

Galéria obrázkov

Ďalšie články z kategórie Psie plemená