Čau-čau

Čau-čau – povaha, starostlivosť, výcvik, skúsenosti, choroby

Jedno z najstarších plemien na svete síce vzhľadom pripomína plyšového medvedíka, ale povahou má od neho poriadne ďaleko. Čau-čau je veľmi tvrdohlavý a nezávislý, nerád sa mazná, avšak svojmu majiteľovi je oddaný a je verným strážcom. Jeho výcvik je pomerne náročný, preto toto plemeno patrí do rúk skúseného majiteľa. Podľa FCI sa radí medzi Špice a pôvodné plemená (5. skupina), konkrétne ide o ázijské špice a príbuzné plemená. Pôvodne pracovný pes slúžil na pasenie, lov a ťahanie bremien, v súčasnosti ide skôr o strážneho psa. Pochádza z oblasti Sibíri, Mongolska a severnej Číny. Vyznačuje sa mohutnou stavbou tela, plyšovým kožuchom a modrofialovým jazykom. Vzhľadom na jeho povahu ho mnohí považujú skôr za mačku ako psa, avšak s majiteľom si dokáže vytvoriť veľmi silné puto. Nie je to veľký športovec, namiesto toho upredností dlhšie prechádzky s možnosťou čuchať.

Publikované: 22.03.2024
Aktualizované: 22.03.2024

Čau-čau je na prvý pohľad rozpoznateľný pre svoju mohutnú postavu s huňatou srsťou, ktorá pripomína leva. Stredne veľký pes s kompaktnou, kvadratickou postavou a plochou a širokou hlavou má tmavé, hlboko posadené oči a malé trojuholníkové uši. Rovné a svalnaté končatiny sú zakončené malými guľatými labkami. Vysoko posadený chvost býva zatočený smerom k chrbtu. Nadýchaná hustá srsť môže byť krátka alebo dlhá (10 cm), delí sa na hrubú vonkajšiu srsť a jemnú podsadu. Typická je jednofarebnosť, zvyčajne je srsť krémová, škoricová, červená, modrá, biela alebo čierna. Čau-čau dosahuje v kohútiku výšku 46 – 56 cm, hmotnosť sa v dospelosti pohybuje od 28 do 32 kg. Zvláštnosťou toho plemena je jazyk, podnebie a ďasná sfarbené domodra. Priemerná dĺžka života je 10 až 12 rokov. Vzhľadom na jeho huňatú srsť si čau-čau vyžaduje pravidelné česanie, v období pĺznutia je vhodné srsť vyčesávať každý deň. Príliš časté kúpanie sa neodporúča, pretože toto plemeno má citlivé oči a uši, ale aj kožu. Je veľmi náchylné k ekzémom kože. Nevyhýbajú sa mu choroby typické pre väčšie plemená, ako dysplázia bedrového či lakťového kĺbu a torzia žalúdka, ani choroby očí (glaukóm alebo šedý zákal) a rakovina (kože či žalúdka).

Čau-čau má sklony k obezite, preto treba dbať na vyváženú stravu i pravidelné prechádzky. Hoci nie je náročný na pohyb, mali by ste mu dopriať dlhšie prechádzky, pri ktorých môže dosýta čuchať. Žiaden psí šport ho však nenadchne, ak plánujete so psom agility, dogdance či behanie, toto plemeno pre vás vhodné nebude. Chlpáč je rezervovaný k cudzím ľuďom, citové puto si vytvára len k jednému človeku. Nie je vhodnou voľbou do rodiny s deťmi, pretože neobľubuje objatia a prejavy náklonnosti. Ak sa toto plemeno hrá, tak to robí intenzívne, avšak nie dlho, aj to len vtedy, ak na to má chuť. Dobrou správou je, že veľmi nešteká, napriek tomu ide o dobrého strážneho psa. Čau-čau je veľmi nezávislý, tvrdohlavý, ale aj inteligentný. Pri výcviku vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti. Dokáže sa naučiť všetky povely, avšak je to pomerne tvrdý oriešok. Nutná je pozitívna motivácia, tresty naňho neplatia, nebude na ne reagovať, a tiež jasné a dôrazné povely. Veľmi dobre znáša odlúčenie, preto sa nemusíte obávať separačnej úzkosti. Nutná je skorá socializácia s inými psami, inak hrozí, že na nich bude v dospelosti reagovať agresívne. Zástupcovia tohto plemena majú tendenciu hrýzť, resp. žuť, preto by ste im mali dopriať dostatok psích hračiek a žuvacích kostí, aby ste predišli škodám na nábytku.


Ďalšie články z kategórie Psie plemená

Vaše hodnotenie:
(89.8%)